<< December 2017 >>
Sun Mon Tue Wed Thu Fri Sat
 01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31


If you want to be updated on this weblog Enter your email here:



rss feed



Apr 11, 2005
Mrtvi...znova...vstavaju...

POKIAL VAS HUDBA RUSI PRI CITANI, UPLNE DOLE NA TEJTO STRANKE JU MOZETE VYPNUT

Mrtví znova vstávajú...

„ Nuda...“ pomyslel si Roik a hlavu si položil na stôl. Smrdel od piva.
„ Som to ja ale blázon ked som jej dával ten slub...“ zdvihol oči a pozrel na kňažku Silwen.
Medzi bicích sa mužov sa prepchal jeden ,ktorý bol o polovicu väčší ako každí jeden z nich.
„ Milosť paní, ja opýtať sa smradlavá čapovník dobrého piva, a oni nemať tu čajík pre vaša chuť.“ Povedal bojovník zo Severkých krajín velmi hrubým ,ale velmi láskavým hlasom.
„ Tak to tu nemáme čo hladať.“ Odpovedala Silwen jemným hláskom a postavila sa.
„ Som to ja ale blázon ked som sa k nej pridal.“ Pomyslel si Roik znova , a z vrčaním sa postavil a nasledoval Silwen von. Pri východe si neodpustil potiahnúť odpadlému starkýmu jeho vrecko so zlatkami.
Vonku ho už čakala Silwen, obrovský bojovník Tăk ( čítaj Toök ) , a rytier Darks.
Všetkých spájala jedna vec – kňažka im niekedy zachránila život a oni jej slúbili že ju budú sprevádzať a chrániť.
Silwen si založila ruky a zamračila sa. „ Roik ,vieš na čom sme sa dohodli.“ Povedala tichúnkým hláskom.
„ Ja so úplny blázon...ja som debil....toto ani snad nieje pravda !“ Roik zúril ked vracal vrecko so zlatkami starkýmu.

Dvere krčmy sa otvorili a dnu vbehol zadychčaný posol.
„ Mrtví vstávajú v ...Gymiši...“ povedal posol a od únavy hned odpadol.
Silwen k nemu dobehla ,ale Darks ju chytil za ruku .
„ Pokial je to pravda ,musíme hned do Gymiša. Toto nieje prvý krát čo sa mi tento hrad spája s mrtvými...vlastne nemrtvými.“
Silwen prikývla a vybehla von. Darks sa pozeral ešte chvílku na odpadnutého posla, okolo ktorého sa zhromaždila celá krčma a po chvílke vybehol aj on von.
„Konečne trochu vzrúšenia !“ Roik sa pousmial a potiahol poslovi jeho pozlatenú dýku rýchlym , zlodejským chmatom a vybehol von.
Tăk sa poškriabal na hlave. „ Milosť paní...já mať hlad...milosť paní nemôcť počkať den kým mocný Tăk sa najesť! Tăk na použitie len ked poriadne najedený ... Milosť paní, kde byť ?!“ hučal obor , ale nerozumel že Silwen s ostatnými je už dávno preč.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Darks, Silwen a Tăk sedeli vo vlhkej cele. Na Tăka kvapkala voda, a vždy ked na ňho dopadla kvapka klepol očami.
Trvalo im dva dni kým sa dostali do hradu Gymiš ,ale ked sa večer plížili v jeho tajných katakombách chytila ich miestna garda, ktorá ich v momente hodila do väzenia.
Roik ,ako jediný zlodej zo skupiny sa skryl v tieni a čakal.
„ Milosť paní ,ja mať hlad...“ opakoval sa stále obor.
„Tăk sklapni už !“ zhukol na ňho Darks.
„ Budeme hladní ešte pár dni ,a podla mna tu od hladu zdochneme. Tak zatni zuby a čakaj !“
„Ty nevedieť čo to byť hlad ! “ zhukol späť Tăk. „ Ty zjavnne nesúcitit s mocný Tăk !“
„ Hej vy tam ! Zmlkite ináč budete krmení psom !“ prerušil ich hádku strážca.
Silwen sa len zamračila a pokračovala vo svojej meditácií.


Tăk , Silwen a Darks nervózne čakajú v cele.

„ Som to ja ale zúfalec ked som skončil s takouto bandou...“ pomyslel si Roik ked sa plížil vo večerných hodinách hradom.
Musel čakať tri dni aby upadlo podozrenie , pretože ho už pár strážcov zahliadlo a len náhodou sa mu podarilo pred nimi skryť.

Ale teraz išiel opatrne ako len vedel aby ho nikto nezahliadol nočným hradom. Tichúčko sa krčil na strechách domov až zazrel celu a za ňou Silwenine čierne vlasy.
Silwen hned vedela čo má robiť. Pozrela sa cez okno cely a Roikovy dala signál že vzduch je čistý.
Ten rýchlo zoskočil zo strechy a utekal k cele. Zo zlodejskou zaujatosťou vyplazil jazyk troškou nabok a snažil sa otvoriť zámok. Cvak !
Ale zámok nepovolil. Skúsil znova ,ale tentokrát sa mu už ruky triasli ,pretože družina sa nahrnula pred dvere a nervózne sa mrveli.
Cvak ! Ale zase nič.

„ To je on ! Na ňho !“ zhúkol kapitán gardy ,a utekal spolu s dvoma mužmi oproti Roikovy.

„Tăk nemať čas na hry!“ buchol do dverí z vnútra a dvere povolili.
Roik si rýchlo vybral obrovský obojručný meč a mlat čo mal ako záložnú zbraň hodil Tăkovi.
Strážcovia ale ako posadnutí vbehli doboja. Roik s Tăkom sa postavili do predu , kým Darks bránil Silwen svojím telom.
„ Na nich ! A bez milosti!“ zavelil velitel a začala sa prelievať prvá nočná krv.

Mestskú gardu porazili pomerne lahko, a Roik zaviedol svoju družinu do katakomby kde boli uložené ich zbrane a brnenia. Nebolo tam nič iné okrem ich zbraní až na jeden vačok ktorý Silwen opatrne zdvihla.
„ Magický prach?“ opýtal sa Darks ako aj v duchu dúfal.
„ čajík.“ Odpovedala Silwen ked od vačku zdvihla nos a strčila si ho do kapsičky.

Darks si hrdo obliekol svoje lesklé brnenie a pozrel sa na ostatných.
Silwen sa ticho opierala o svoj meč ,kým Tăk sa rval do svojej krúžkovej zbroje a navliekal sa na ruku štit. „ Môcť ísť.“ Zavelil konečne.
„ Roik, znáť cesta von ?“
„ áno ,ale podťe ticho. A hlavne rýchlo.“

Družina sa plížila cez temnú uličku hradu ktorá viedla rovno k dokorán otvorenej bráne.
„ To sú oni ! Zabiť, a doniesť !“ Zavelil niekto zozadu.

Darks sa rýchlo otočil a naskočili mu zimomiravky. Piati po zuby ozbrojení vojaci bežali rovno za nimi ,ale čo bolo ešte strašidelnejšie ,bolo že velil im Nekromancer odevený v čiernom. Držal obrovskú palicu, a jeho oči svietili z dialky.
„ Prineste mi mojích nových podanných!“ zahučal ešte z dialky, a začal sa smiať.
„ Utekajte !“ kričala Silwen, ale tesne pred bránou ju aj Darska vojaci dochytili a obkolesili.
„Toto je koniec.“ zašepkal jej Darks. Roik a Tăk sa len zúfalo nato pozerali z dialky.

„Na nich !“ ozval sa hrubý hlas zozadu a traja rytiery odetí v úplnej zbroji nabehli gardy.
Silwen a Darks sa rýchlo postavili ,a kým vojaci bojovali s tymíto rytiermi utiekli von za Roikom a Tăkom.
„ čakať ! Mi im pomôcť !“ zahučal hrubým hlasom Tăk, ale Darks ho chytil za ruku a ťahal preč.
„ Inokedy!“


Silwen sa nakoniec podarí z hradu utiecť.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~


Družina bola úplne psychický zničená. Nielenže úplnou náhodou unikli smrti ,ešte sa aj potvrdili rumory o nekromancerovi .
Už dva ubehli od ich úniku ,a les stále nekončil. Už sa dokonca zdalo že stále chodia v kruhoch. Ale vrátiť sa nikoho ani len nenapadlo.

„ Stojte !“
Družina sa otočila , a muži tasili meče. Silwen sa postavila do zadu.
Z vrchu lesa išiel v koži odetý rytier a zdvihol ruku na znak mieru.
„ Kto ste ?“

Silwen sa prepchala do predu.
„ Som kňažka Silwen a toto sú moji strážcovia.“
„ Roik.“
„ Darks.“
„ Eeee....moje meno byť Tăk. Tăk byť mocný bojovník.“

„ Ja som Paladin. Čo tu hladáte ?“
Roik nezdvihol hlavu ,ale pozrel sa očami na Silwen že či zaklame.
„Kňažka...to určite. A teraz nás prezradí.“

„ šlachetný paladin, naše úmysly su úplne čiste ,pokial sa na to pýtaš. Išli sme oslobodiť mŕvých z hradu Gymiš ,ovláda to tam mocný nekromancer a...“

„ Takže ste to vy.“ Prerušil ju Paladin. „Musel som sa uistiť. I ja chcem oslobodiť mŕtvych od ich utrpenia ,ale hlavne treba zneškodniť nekromancera. On ich povoláva zo záhrobia a, vždy ked niekto umrie ,on ho vyvolá späť k životu ale vo forme úplneho otroka jeho temnej vôle.“
„ To znieť hrozne....“

„ Nekromancera neporázite len tak lahko. Má strašne mocnú armádu na hrade. Ale môžte zničit jeho moc. V jednej skale je od nepamäti ukritý amulet ktorý dokáže zničiť jeho moc. Vytvoril ho dávno sám velký Paladin ktorý bol ešte za svojho života nekromancerov hlavný rival. Ale ked padol ,jeho posledná túžba bola aby sa amulet nedal zničiť. Bohovia mu boli naklonení ,a jeho túžba bola splnená. Žiadna moc nedokáže ten amulet zničiť,preto ho nekromancer skryl do skaly ktorá je stále strážená. Môžem vám povedať kde to je ,ale najprv si musím overiť či ste skutočne schopní držať v rukách tento osud.“

Tăk sa usmial a zachvílku začal duel.

Tăk s jednoduchosťou všetky údery vykryl a potom jedným silným šlehom odrazil Paladina späť.
„ Stačí !“ povedal zadychčaný paladin.
„ Dovol mi aby som ti vyliečil zranenia ktoré som ti spôsobil.“ Povedal a klakol si k Tăkovi. V duchu povedal krátku modlitbu a Tăkove odreniny zmyzli.

„Tăk mať ešte jednu prosbu pre dobrý dedek. Tăk najprv uväznený tri dni bez jedál a potom blúdiť so šlachetnou paní po lese a stále nič nenájsť. Nemať dobrý dedek aspoň suchár?“

„Tăk ,upevni svoju mysel a sústred sa na svoje poslanie. To ta nasýti.“
Tăk sa smutme zamračil.
„Ešte predtým ako vás pustím ,mi bolo rozkázané vám posílniť jednu zbraň.Zaklínadlom.“
„Tăk na takéto nič neveriť. Tăk si sám pánom ,a otrokom milosť paní.“
I Darks odmietol.
Roik urobil krok dopredu a vytiahol svoju obrovskú obojručku.

Paladin sa jej dotkol a zavrel oči a po chvíli ich otvoril. “Hotovo.“
„ Prajem vám z hĺbky duše vela štastia a nech na vás velký Paladin dáva pozor.“
Roik sa k nemu ešte priblížil ,ale ked Paladin videl ako jeho ruka už siaha po jeho vrecku povedal „Pokial ma chceš olúpiť PO mojej smrti ,v tom ti nezabránim ,ale najprv ma budeš musieť zabiť.
Roik sa trochu začervenal ,ale jednu vec mal stále na srdci.
„ Hej dedo ,akú cenu hodiś na tie plátové rukavice?“
„Niesú na predaj.“
„ Dám ti dvakrát kolko si za ne dal ty.“
„ Prajem štastnú cestu.“ Povedal a otočil sa.


Mocný paladin Venco
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~



Dva dni išli stále lesom a stále nenašli miesto kde skala mala byť. Na lavo sa im rysovali skaly a stúpali hore kopcom.
Roik už začal pochybovať ,ale Darks mu ako správny rytier udržoval morálku nad hladinou.
Tăk si začal pohmkávať nejakú pesničku ,čo ale z jeho úst znelo skôr ako nezrozumitelný let nejakého obrovského čmeliaka.
Roik na to zúfalo pokýval hlavou a vytiahol svoju obojručku.
Zasmial sa ked si spomenul ako si ju požičial , ako on tvrdil , od krála z Lorianu.

„ Stojte ! Počujem hlasy !“ zavelila zrazu Silwen a všetci si klakli.
V dialke za stromami začuli odporné hlasy.
„ Už sa to pečie. Dones mi moj tanier .“
„ Dones si ho sám , ty hovado ! Niesom tvojím otrokom ,slúžim jedine nekromancerovi !“
Hlasy sa začali zvyšovať už do nezrozumitelných nadávok až konečne zaznelo kričanie a válanie po zemi.
„ Teraz ! Lezte na skalu !“ opäť zavelila Silwen.
Družina sa snačila liesť po strmých a mokrých kameňoch ale pády im to stále zťažovali.
Konečne sa ocitli na vŕšku skál.
Dvaja škreti sa tam válali v prachu a jeden škrtil druhého.

„Tăk chrániť milosť paní !“ zahučal obor ale Silwen ho chytila za rukáv.
„ Nie Tăk, teraz to skúsime inák.“ Povedala a išla do predu ku bojujúcim škretom.
Roik , Tăk a Darks sa držali za ňou.

„ Nesieme pre vás správu od nekromancera! Máte nám vydať amulet “ zakričala Silwen.
Škreti prestali bojovať a postavili sa. Tváre sa im skrčili od prekvapenia
„ Amulet...?! “ jeden zahučal spät a vytasil svôj meč.
Silwen vytiahla z kapsyčky vrecko z čajom.
„ Povedal nám že vy už budete vedieť.“
Škreti sa na seba prekvapene pozreli.
„ Hod to sem!“

Silwen hodila vrecúško škretovy a on to opatrne zdvihol akoby sa obsahu bál.
Pošepkal niečo svôjmu kolegovi a ten vykríkol „Chcete amulet ? A čo ste ochotny zaň dať ?“
„ Ty nám dať amulet ,a mi vám nechať život . A ešte k tomu nám vy dať polka toho diviak čo sa piecť vzadu.“
Škreti sa na seba usmiali. Tăk nečakal a vyrazil dopredu , čo ich trošku prekvapilo a uskočili späť.
Strhla sa bitka škreti sa ukázali ako skúseny bojovníci ,hlavne na takómto ťažkom teréne.
Tăk a Roik potlačili jedného škreta až úplne k skale na ktorú vyliezol a útočil na nich zhora. Ale ako sa zaháňal svojím mečom stratil rovnováhu a Roik to hňed využil.
Chytil ho za ruku a stiahol ho dole kde ho dobodali mečmi.
Dobehli za Darksom ktorému už krvácal nos ale stále sa bránil. Škret dostal meč do chrbta.


Po bitke so škretmi o amulet.
Z lava Darks, škreti , Tăk a Roik.



„ Pekne.“ Usmial sa Tăk a otočil sa smerom k diviakovi ktorý sa točil nad ohníkom.
Silwen dobehla zo zadu. „Ale kde nájdeme amulet ? Môže byť hocikde...“
Roik prižmúril oči...niečo sa mu nezdalo. V kútku svojho zlodejského oka videl ako sa niečo lesklo na samom vrchole skaly.
„Tam je !“ zakričal a ukázal prstom hore.
Spolu s Darksom sa vyštverali hore a doniesli amulet. Bol to prepletený kus nejakého vzácneho kovu ktorý Roika v momente fascinoval.
Preto ked ho podával Silwen sa jeho zlodejský inštinkt prejavil a nedal jej ho.
„ Toto nieje amulet. Je to pasca. Radšej si ho nechám.“
Táto veta sa Darksa hlboko dotkla. „ Daj ten amulet slečne Silwen. Teraz!“
Roik sa lakol mocného bojovníka ,ale myslel na cenu ktorú by za to dostal.
„ z čistej zvedavosti ,aj keby to bol pravý amulet ,čo by sme mali z toho že hrad oslobodíme? Zbytočné riskujeme naše krky.“
“ áno, riskujeme naše krky ,ale za správnu vec. O tento svet sa treba starať. Daj mi ten amulet ,Roik.“ Povedala Silwen.
Roikovi sa roztriasli ruky ale predsa amulet vybral z vrecka a dal ho Silwen.
„Tăk , musíme ísť!“ zakričala Silwen na Tăka ,ktorému padali kúsky mäsa z úst.



Roika hypnotizuje amulet...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Opäť išli dva dni lesom ,ale teraz sa cítili bezpečnejšie. Roik prestal pochybovať a Tăk už nehovoril v kuse o jedle. Pre zmenu ale hovoril svôj životný príbeh.

„Tăk nie vždy mať taký hlúpy prízvuk. Musieť chápať , Tăk je zo Severských krajín.
Tăk kedysi byť správny bojovník ,osobná stráž krála. Ale raz príjsť bitka , Tăk dostať kladivom po hlave a Tăk dnes tu.“
Ostatní sa zasmiali.
„ už som čakal. Vedel som že to dokážete.“ Ozval sa paladin z vrchu lesa.
„ Hnusný dedek ! Nedať Tăkovi ani suchár !“ spomenul si Tăk.

Silwen mu ukázala amulet a paladin si ho zblízka prezrel.
„ Ano , je to ten amulet. Ale to vám nestačí na porazenie nekromancera. Ked sa dostanete do hradu ,niekto sa bude musieť dostať do jeho magickej veže a prečítať toto zaklínadlo.“ Povedal a vytiahol kus pergamenu.
Silwen si ho začala čítať a cvičiť. V dialke sa ozvaly kroky a Darks vytiahol svôj meč.

„ Nepriatelia sa blížia !“
„ Zadrž svoju ruku!“ rozkázal paladin a zakričal na troch prichádzajúcich rytierov ktorí vtedy vbehli do hradu.
„Výtam vás ,šlachetní rytieri!“ zamával im.
„ Toto sú potulní rytieri ktorý nekromancera zdržovali kým ste boli preč. Celú cestu vám vlastne pomáhali.“

„áno, a teraz vám to pomôže dokončiť.“ Hrdinsky povedal najväčsí z nich.
„ Moje meno je Steelerth. Toto je Lord Cicish a Lord Sagus.“
Tăkovi sa to nepozdávalo ,ale radšej mlčal. Vedel že raz im už zachránili títo rytieri život, preto im aj v celku veril.

Silwen všetkých vyliečila ,vedela že dnes sa strhne osudná bitka.
„ Tak ,a podme.“


Družina s rytiermi.
Sagus dole vlavom rohu, Steelerth vedla neho, Lord Cicish v pravom hornom rohu.



Roik neodolal od Steelertha ‘ požičiať ’ si zopár zlatiek.





~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~



Rytieri zjavne poznali tieto trasy ,pretože viedli družinu všelijakými cestičkami až sa pred nimi začal rysovať hrad Gymiš .
Z hradu už z dialky počuli rôzne výkriky ,zjavne necromancer tušil že idú.

“Máme jeden pokus. Musíme rýchlo vtrhnúť cez hradby a nejak sa Silwen musí dostať do nekromancerovej veže kde prečíta zaklínadlo. Mi ich skúsime zdržať.“ Povedal Steelerth.
Ostatní prikývli a rozbehli sa k hradu ktorý bol ešte asi 100 metrov od nich.
A zrazu to začalo. V oknách a na hradbách sa ukázali tváre ludí a škretov a na najvyššej veži I sám necromancer.

“ Do boja!” zahučal mocne Tăk a rozbehol sa, ostatní za ním.
Začali lietať šípy ale len máloktoré zasiahli ,prípadne zbroj ich zadržala.
Ked sa konečne dostali k hradbám , otvorila sa otázka ako cez ňe.
V tom sa ozvalo za hrmenie. Paladin vyliezol až teraz z lesa a mocne zdvihol svôj meč do vzduhu.

Hradby pred ktorými stála družina s rytiermi sa rozsypali na štrk cesta bola otvorená.
Opäť sa rozsiahli bojové výkriky cez uličky Gymišu.
Boj bol nelútostný a ked niekto z Nekromancerových vojakov padol, nekromancer ho hned vytiahol z ríše mŕtvych.
Rytieri s družinou boli oslabení ,pretože bojovali na nižšom území kým ich nepriatelia stáli na zrúcaninách.
Roik vedla ostatných sekal mečom ,ale márne. Všetko štítary vykrili.
Pozrel sa do zadu kde zúfalo stála Silwen a kričala kde ktorý lukostrelec striela ,prípadne varovala ked nekromancer strielal blesky zo svojích rúk.

„Takto to nepôjde.“ Povedal si Roik v duchu a ustúpil z diery v hradbe kde sa bojovalo.
Behal okolo hradieb až našiel odpadovú rúru cez ktorú sa vopchal za hradby.
Zazrel škretov ako bojúju na nižšie stácich rytierov.
Pomali sa začal plížiť až sa rozmachol svojím obrovským mečom a sekol škreta s kladivom do nohy. Pod tunikou mal zbroj a tá to zachytila.

„ Zo zadu!“ zahučal mocne a jeden další k nemu pribehol.
Obidvaja sa vrhli na Roika ,jeden s kladivom a druhý s mečom. Roikovi dolámali končatiny ale stihol sa odplaziť späť do rúry a dole.

„ Si jediný čo prežil!“ povedala šokovnae Silwen ako videla Roika.
Bola to pravda. Krik ustál a začuli vítazné spevy škretov a ludí služiaci Nekromancerovi.
Roik si všimol spálené telo Tăka – asi dostal bleskom od nekromancera.
Pri tomto pohlade sa mu liali slzy z očí.

„Vylieč ma...ešte niečo zvládneme.“
Silwen z posledných síl mágiou vyliečila Roikové zlomeniny a postavil sa.
Dobehol zakrvavený Paladin.

“ Nevzdávajte sa. Máme poslednú šancu. Bohovia nám poslali posily.“
Z lesov vybehli další rytieri. Bola to posledná šanca ktorá sa im dostala do rúk.


hradbách....
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Po menšj rade sa rozhodlo že sa skúsy nenápadne vyliesť do veže a odtial sa nejak dostať do nekromancerovej veže v strede hradu.
Večer ,ked iba mesiac osvetloval hrad a jeho okolie ,hodil Paladin hák na lane do okna veže a začal liesť.

„ Teraz!“ ozvalo sa z veže a z hradieb opäť vyleteli šípy.
Rytieri sa rozbehli na všetky strany ,ale Paladin zoskočil z lana a zorganizoval si ich.

„ Tadial !“ zavelil a dalšia diera sa z hrmením vytvorila v hradbe.
Všetci sa cez štrk a kamene začali štverať hore ,ale škretí lučišník im to zťažoval.
Roik dole odhodil svôj obojručný meč a Tăkovi zobral štít s mečom.
Ako sa ale začal štverať hore po štrku pocítil pichlavú bolesť v ramene. Pomali si vytiahol šíp von ,a to ho ešte viac nahnevalo. Z hrozným hlukom sa vrhol na lučišníka ktorý po ňom ešte pár krát vystrelil ale neúspešne.
Okolo sa znova bojovalo ,lietali šípy a blesky a ozýval sa krik ranených.

Roik bojoval s lučišníkom ale nedarilo sa mu. Podkol sa a škret zdvihol ruky že ho zabodne, ked zrazu sa mu cez bruchu prepáral meč.

škretí lukostrelec


Bol to posledný rytier ktorý žil. Zdvihol Roika a išli dalej. Na vrchu hradieb sa objavil sa Nekromancer a medzi ním a nimi stál už posledný škret.

„Vy ! Zadržte !“ ozvalo sa z dola.

Skupinka škretov držala Silwen a chceli vyjednávať. „Nechajte nášho pána ,a mi vám ju pustíme.

Roikovy bušilo srdce. Nevedel čo má robiť ,ale jedna vec mu bola jasná .Silwen by nepustili. Preto sa z rytierom vedla neho rozbehli proti nekromancerovi.
Ten opäť vystrelil blesk zo svojej ruky a odhodil rytiera do zadu.
Roik sa ocitol sám a pred očami sa mu začernalo od strachu a hnevu.
„ Posledný škret...“ stále mu znelo v hlave.
Bežal s krikom a zahnal sa mečom. Minul a do chrbta mu škret zapichol dýku.

Roik videl zrazu zem , nižšie pod ním padlých a úplne dole Silwen ako ju bodali mečmi.
Zavrel oči a nič už nevidel. Odišiel za ostatnými....

Nekromancer vítazne stál na vrchu kde skoro prišiel koniec jeho ríše.
Pozeral sa na mŕtvych – vytvoria mu novú armádu.
„ Pozbierať ostatných a priniesť ,vy psy !“ rozkázal ostatým.
Všetci sa rozbehli dole zbierať, len jeden škret sa štveral hore.
„ Ty nerozumel si?!“
škret neodpovedal , vytiahol dýku a zabodol nekromancera.
Silwen ho stihlo očariť predtým než umrela.
Potom zabodol seba a spolu padli dole z hradieb.Tých ,čo už raz boli vyvolaní z mŕtvych v momente opustila duša ,ostatní sa rozutekali do lesov.
Na hrade opäť po stovkách rokov zavládlo ticho.


Steelerth so strážcom cely niekde vo Valhalle...



Roik

Posted at 12:57 pm by Heroic
Make a comment